Nová Huta

Je typickou kopaničiarskou obcou. Povrch obce je hornatý (najvyšší bod Varatik má 757 m.n.m.).
Vznik obce sa spája so sklárstvom, jej počiatky siahajú až do obdobia vlády rakúskej panovníčky Márie Terézie. V oboch sklárňach pracovali väčšinou Slováci a drevo používané v nich zabezpečovali takisto oni. Podľa matrík z Novej Huty tvorili väčšinu kolonistov Slováci z Hornej Oravy alebo z tých oblastí Gemera (spomínané sú Ďubákovo, Látky, Šoltýska, Lom nad Rimavicou, Kysuce a Drábsko), ktoré boli už predtým kolonizované obyvateľstvom z Hornej Oravy. Spôsob života a kultúra sa po celé desaťročia výrazne nemenili. K zmenám dochádza až v 20. storočí. Po prvej svetovej vojne pripadli tieto oblasti Veľkorumunskému kráľovstvu, ale skutočný zlom prinášajú až veľká hospodárska kríza, kedy mnoho rodín odchádza za prácou do zámoria, hlavne do Brazílie, a druhá svetová vojna a udalosti, ktoré nasledovali po nej.
Počet obyvateľov v dedine bol v medzivojnovom období vysoký. Počas sčítania obyvateľov z roku 1930 bolo len v Novej Hute registrovaných 3119 obyvateľov. V rokoch 1946-1947 však v rámci repatriácie odišla do Československa viac ako tretina obyvateľov obce.